Očný kontakt: pohľad do mysle rečníka?

Nedávno som prekladal manuál na online stretnutia Toastmasters, v ktorom bolo aj niekoľko užitočných odporúčaní na vystupovanie pred web kamerou. Vybral som tri, ktoré som považoval za najdôležitejšie v oblasti mimojazykových prostriedkov. Reči tela som sa venoval v predchádzajúcom článku, teraz to bude očný kontakt.

Očný kontakt


Hovorí sa, že oči prezradia človeka, dajú sa z nich prečítať jeho skutočné pocity. Veľkosť zreníc sa mení pod vplyvom rôznych pocitov, prípadne návykových látok. „Chalani, vy ste pili,“ povedal vedúci zájazdu, keď nás zbadal prichádzať s rozžiarenými očami. Mal nás prečítaných. Zrakový nerv je pokračovaním zrakových receptorov na sietnici a vedie informácie z očí priamo do mozgu. S trochou fantázie by sa dalo povedať, že pri pohľade do očí človeka vidím priamo do jeho hlavy. Využíva to aj iris diagnostika, čo je alternatívny odbor medicíny.


Počas živých stretnutí používame pohyblivý očný kontakt; náš pohľad postupne presúvame z „očí na oči“. Každú myšlienku môžeme adresovať inej osobe, napríklad tej, ktorej sa daná spätná väzba týka. To sa oplatí využiť pri hodnotení, najmä pri pozitívnej spätnej väzbe.


V online prostredí by mal byť očný kontakt pevný a smerovať do objektívu web kamery. Ovplyvňuje ho aj naše držanie tela. Vhodné umiestnenie obrazovky s web kamerou očný kontakt uľahčí. Pri pripojení sa z mobilného telefónu alebo iného prenosného zariadenia je to náročnejšie.


Manuál na online stretnutia odporúča pripájať sa zo stolového počítača, najmä keď na stretnutí plním niektorú z úloh. Ak to nie je možné, manuál radí umiestniť mobilný telefón alebo zariadenie na pevnú podložku a prispôsobiť kameru. Tieto technické záležitosti sa oplatí pripraviť vopred.


Oči publika rečníkovi poskytujú okamžitú spätnú väzbu. Vyjadrujú súhlas, nesúhlas, sklamanie, hnev... Pri online stretnutiach, najmä keď sa počas vystúpenia vzdialim od obrazovky, sa však táto spätná väzba nedá naplno využiť. Ľudia na obrazovke sú strašne „malí“ a neviem ani rozoznať ich oči. Pri tomto pozorovaní som si ešte viac uvedomil dôležitosť očného kontaktu ako mechanizmu spätnej väzby.


Očný kontakt takisto vyjadruje dôveru. Preto ľudia počas klamstva často uhýbajú pohľadom. V poslednom období sledujem svetových politikov a rôznych odborníkov, ako sa vyjadrujú v súvislosti s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2. Väčšiu dôveru vzbudzujú tí, ktorí pozerajú priamo do kamery. Rečníci, ktorí svoj prejav čítajú alebo pozerajú do strán na mňa pôsobia, akoby to nemysleli vážne.


Počas pandémie som dokonca prišiel na efektívny spôsob, ako nacvičovať očný kontakt. Okolo zrkadla som vylepil plagáty a obálky časopisov, najlepšie takých, kde je na titulke tvár človeka. Keď si nacvičujem reč pred zrkadlom, môžem presúvať očný kontakt z „osoby na osobu“.


Erik Rédli