Príspevok Stand-up komik Yuri v Toastmasters je zobrazený ako prvý na Slovenskí Toastmasters.

Matej, energický mladý muž. Pracuje na projektoch ako je Neseda a konferencia Umenie byť ženou. Na sociálnych sieťach propaguje zdravý životný štýl a pohyb, je aj osobným trénerom. Jeho životným krédom sa stalo: „Som ten, kto píše príbeh Mateja Petrenku“.

Tento rozhovor vznikol pri príležitosti odovzdania ocenenia za jeho prácu, odhodlanie a výsledky na pozícii Area Directora v rokoch 2019, 2020 a ocenenie Distinguished Toastmaster – najvyššie ocenenie v Toastmasters International, ktoré je možné dosiahnuť.

Matej, ako si sa dostal k Toastmasters?

Osobný rozvoj vždy hral veľkú rolu v mojom živote. Od sedemnástich rokov som čítal motivačnú literatúru. Predbiehal som sám seba koľko strán denne prečítam, koľko prednášok si vypočujem. Po strednej som nevidel dôvod prečo ísť na vysokú školu, nevedel som čo v živote chcem. Prišla možnosť odcestovať do Anglicka. Tam som pri práci v sklade pol roka zisťoval, čo v živote chcem. Doteraz si raz týždenne vyčlením čas, kedy rozmýšľam o tom kto budem o 5 rokov. Čo budem robiť? Čo budem vlastniť? Vtedy som zistil, že ma baví stretávať sa s ľuďmi, spoznávať ich. Fascinovalo ma prednášanie a rečnenie pred ľuďmi.

Vrátil som sa na Slovensko. Robil predajcu cez telefón. Dali mi čísla a mal som telefonovať od rána do večera. Zavolať len tak niekomu neznámemu bolo vtedy pre mňa niečo ťažké. Pred šiestimi rokmi bolo obchodovanie na Forexe veľká neznáma. Mali sme úspešnosť 2 percentá. Zo sto ľudí sa dvaja stali klientami.

Tým som musel niekedy aj tri mesiace opakovane volať. Naučil som sa nebáť. Zodvihnúť telefón a povedať kto som, čo chcem, alebo v čom viem pomôcť.

O Toastmasters mi povedal najlepší kamarát. Prišiel som na prvé stretnutie a prihlásil sa na improvizáciu. Na ďalšie stretnutie som si pripravil reč a na treťom som už bol členom klubu.

Mal som mentora, ktorý bol do Toastmasters zbláznený rovnako ako ja. Z desiatich dní sme boli šesť alebo sedem dní na Toastmasters akciách. Zvyšné dni sme sa o nich bavili.

Vyzeráš, že si nemal strach, či obavy z vystupovania, keď si prišiel na Toastmasters.

Vždy som rád na seba pútal pozornosť. Prvý krát mi fakt „zredlo“, keď som mal jedenástu reč. Mal som okno. Nevedel, čo mám hovoriť. Celú reč som improvizoval a zistil, že sa to dá prežiť.

Čo ťa motivovalo chodiť na stretnutia klubu?

Veľmi ma bavila atmosféra a byť stredobodom pozornosti. Že sa ľudia na mňa pozerajú, počúvajú a sem tam sa aj zasmejú.

Potom som si dával osobné výzvy ako hovoriť bez prípravy. Alebo získať ocenenie Toastmaster of the Year za najviac strávených minút na pódiu v klube. Vytipoval som si úlohy, ktoré trvajú najviac času za stretnutie ako predsedajúci, moderátor a súhrnný hodnotiteľ. A podarilo sa. Keďže som ich robil často, každú úlohu som sa snažil ozvláštniť, urobiť z toho zábavu.

Aké funkcie si zastával v Toastmasters?

Začínal som starostlivosťou o nových členov a záujemcov v klube, ako viceprezident pre členstvo. Hosťom som telefonoval, rozprával sa s nimi, posielal informácie. Získal som mnoho nových členov.

Keď som napríklad poslal dva maily a neprišla mi odpoveď, zavolal som im. NIE, je pre mňa až keď povieš „Nie“, „Nemám záujem“. Ak je to „možno“ alebo „niekedy“, o pol roka sa ozvem človeku znovu. Vyskúšam.

Čo ti to prinieslo do osobného života?

Mám celý život postavený na „Toastmasters“. Projekty ktoré som získal, kontakty a všetky aktivity boli prepojené s ľuďmi z Toastmasters.

Napríklad. Chcel som sa stať moderátorom podujatí. Vďaka kamarátke z klubu som bol pomocníkom na konferencii „Umenie byť Ženou“. Hľadali moderátora a bol som tam.

Odvtedy som sa stal organizátorom a obchodným riaditeľom konferencie „Umenie byť ženou“. Vďaka skúsenosti som moderoval aj akcie v Satori Stage, obchodnom dome Shopping Palace Zlaté Piesky a iné.

Dostal si ocenenie za tvoju prácu ako Area director. Čo funkcia Area Director znamená?

Každý klub funguje ako malá firma. Area director vedie viacero klubov. Má na starosti ich rozvoj, prosperitu, vzdelávanie, posúvanie informácií z vedenia. Je zodpovedný za výsledky klubov. Niečo ako byť regionálny riaditeľ 5 pobočiek. Spravoval som kluby v Košiciach, Žiline, Banskej Bystrici, Trnave a klub v Bratislave. To znamenalo aj veľa cestovania.

Jeden klub sme aj zavreli, nedávalo mi zmysel klub umelo držať pri živote. Radšej som dával energiu tam, kde to malo zmysel. Trnava a Košice začali veľmi prosperovať, i keď boli Košice ďaleko od iných klubov. Robil som s tými, ktorí chceli.

Čo by si odkázal ľuďom, ktorí váhajú či sa prísť pozrieť na stretnutie Toastmasters? (Pozn. v aktuálnej situácii sú stretnutia online)

V Toastmasters je veľký priestor na tréning soft skills. Ak chceš, nájdeme priestor trénovať akúkoľvek tvoju zručnosť.

Chceš organizovať podujatia? Chceš prednášať pred ľuďmi? Chceš sa naučiť robiť propagáciu, či marketing? Chceš sa naučiť viesť ľudí, predávať, či motivovať… Toto všetko sa môžeš naučiť v Toastmasters. Môžeš kariérne rásť. Je tu pozícia Division Director, District Director až po prezidenta Toastmasters International. Je to prezident všetkých klubov v 145 krajinách. Môžeš organizovať súťaž pre Slovensko. Predstav si organizovať súťaž pre 12 krajín, pre celý svet. Čo to musí byť a koľko vecí musíš vedieť. Na všetko má Toastmasters manuál, ktorý ty dokážeš aplikovať v akomkoľvek odbore.

Ak chcem organizovať veľké podujatia, prídem do Toastmasters a idem na to. Organizujem na klubovej úrovni, slovenskej, európskej, celosvetovej a pilujem to. Chceš moderovať, rečniť v angličtine? Môžeš.

Zisti svoje prečo. Keď to nájdeš, choď si za tým. Ak niekto chce byť baletkou, asi mu neodporúčam rečnícky klub. Nájdi to čo chceš od Toastmasters získať a choď si za tým. Rob, trénuj a nepoľavuj. V Toastmasters je na to priestor.

Danica Trnkocziová

Príspevok Extrovert v rečníckom klube? je zobrazený ako prvý na Slovenskí Toastmasters.

 Fyziológia pomáha pri riešení väčšiny problémov pri rečnení. Hovoril o tom Andrej, jeden zo zakladateľov rečníckeho klubu Slovenskí Toastmasters, už počas úvodného workshopu. Tento workshop otvoril TM Víkend 2020, na ktorom sa zišlo 19 členov z rôznych klubov.

Ako pracovať s pamäťou a telom?

Dýchanie a pohyb rečníkovi pomôžu zbaviť sa trémy, ktorú Andrej opísal ako rozvibrovanie tela prostredníctvom emócií a prežívania. Čerstvý kyslík mozgu pomôže uvedomiť si, že väčšina vecí, ktorých sa rečník bojí, existujú len v jeho mysli. Erik a Martin-Susho počas sobotňajšej rozcvičky zdôraznili, že pohybom sa rozprúdi krv a roznesie kyslík do celého tela.

Erik potom počas svojho workshopu opísal niekoľko tipov, ktoré mu pomáhajú zapamätať si veci a absolvovať rečnícke vystúpenia bez poznámok v ruke – bez dosiek. Mozog spotrebuje až 20 percent všetkého kyslíka v organizme. Dôležitá je aj výživa a väčšina účastníkov sa zhodla na pozitívnych účinkoch orechov – vlašské svojím tvarom dokonca pripomínajú mozog.

Takisto sa diskutovalo o čaji maté, káve a rybách. Na zlepšenie pamäte sa takisto podľa Erika oplatí všímať si vzorce, ktoré sa počas plnenia jednotlivých úloh opakujú, dobre sa na svoje vystúpenie pripraviť a snažiť sa zachovať pokoj. Keď sa človek upokojí, „vidí veci jasnejšie“ a príde na to, ktorú z nich stojí za to zapamätať si. Napríklad počas hodnotenia, po ktorom mal workshop opäť Andrej

Stačí si vybrať veci o ktorých budem hovoriť. Na viac počas trojminútového vystúpenia nie je priestor. Spätná väzba je dar a mali by sme k nej tak aj pristupovať. Čo môžem rečníkovi dať? Prerozprávať obsah reči a zakončiť to abstrakčnými pozorovaniami typu „mal by si zlepšiť pohyb po pódiu“ nemá význam. Hodnotiteľ by mal určite uviesť, čo konkrétne by mal rečník urobiť, aby sa priblížil k svojmu cieľu.

Ľuboš neskôr pripomenul, že pri hodnotení treba vždy začať pozitívnymi pozorovaniami z rečníkovej reči na vytvorenie povzbudivej atmosféry. Potom aj kritickejšie odporúčanie ľahšie príjme.

V popoludňajšom programe si šiesti hodnotitelia vyskúšali Andrejove tipy v praxi na modelovom rečníkovi Jurajovi. Základ hodnotenia by sa mal odvíjať od toho, čo som videl a ako to na mňa pôsobilo. Andrej zdôraznil, že z hodnotenia sa veľa dozvieme aj o samotnom hodnotiteľovi.

Workshopy

Zuzka v praktickom workshope o rozprávaní príbehov priblížila šesť typov postupov pri rozprávaní a tie sme mali potom rozoznať u „modelových“ rozprávačov. Matej skvelo zahral sám seba, keď ako malý chlapec kontroloval toaletnú misu, či sa tam neskrývajú potkany. Peťo úspešne ustál svoje prvé rečnícke vystúpenie, celkom ako futbalový brankár počas penaltového rozstrelu, o ktorom hovoril.

Ivana si na sobotňajšie neskoré popoludnie pripravila workshop  s hrami zameraný na rozvoj improvizačných zručností. Po niekoľkých hodinách v sede prišli pohybové aktivity vhod. V prvej z nich sme mali za úlohu zvyknúť si robiť chyby a tešiť sa z nich.

Posledná z hier nás mala pripraviť na nečakané situácie. Priniesla zábavu – usudzujem podľa smiechu účastníkov – a zaujímavé herecké výkony. Počas hier sa takisto vyplavili emócie a mne to chvíľami pripomínalo sociálny experiment: kto prevezme úlohu vodcu a kto vodcom skupiny v skutočnosti je?

Zábava a stretnutie naopak

Traja rečníci na večernom Master Class dostali panelovú spätnú väzbu – každý mohol povedať, čo ho zaujalo a čo odporúča. Svoje rečnícke vystúpenia zopakovali v nedeľu počas stretnutia naopak: jednotlivé úlohy v ňom prichádzajú na pódiu v opačnom poradí.

Takéto stretnutie naopak je dobrý nácvik improvizačných schopností a pozornosti. Hodnotitelia môžu rečníkov, ktorí sa na pódiu dostanú až po nich, prinútiť použiť vo svojich rečiach konkrétne slová a gestá a dokonca vyjadriť konkrétnu emóciu. Človek sa tým dostane zo svojej zóny komfortu a môže mu to pomôcť.

Sranda, otvorenosť, uvoľnenie, kreativita, vydolovať zo seba niečo viac, sústredenie, pozornosť, uvoľnenie zábran, emócie…takto účastníci hodnotili stretnutie naopak po jeho skončení.

Kreativita, uvoľnenie, zábava majú priaznivý účinok i na našu fyziológiu. Vďaka tomu sa potom dokážem sústrediť, ale necítim prílišné napätie. Potom mi lepšie funguje aj pamäť. Celkovo sa človeku lepšie žije, keď má v živote rovnováhu medzi vedomým sústredením a hravým uvoľnením. Toastmasters víkend 2020 presne takéto prostredie vytvoril. Ďakujem.

Erik Rédli

Príspevok Toastmasters víkend je zobrazený ako prvý na Slovenskí Toastmasters.

Štrnásť členov zo slovenských klubov Toastmasters sa na konci mája stretlo v Krásne nad Kysucou na tradičnom DRIVE víkende. Všetci šťastní, že po niekoľkých mesiacoch online stretnutí konečne vidia „živých“ ľudí.

DRIVE víkend sa koná už tradične dvakrát do roka v stredisku Brainy uprostred Kysúc. Privítal nás zakladateľ Brainy Vladko Lajčák, ktorý poznal mená všetkých účastníkov ešte predtým, ako sa ubytovali. Zdanlivá maličkosť, ktorá má veľkú hodnotu.

Prvý deň

Na programe najskôr privítanie, večera a nasledovala prvá dávka relaxácie s využitím psychowalkmanov a špeciálnych okuliarov. Dnes na nás často pôsobí toľko rušivých vplyvov, že večer nie sme schopní „vypnúť sa“ a pokojne zaspať. Mozog funguje na princípe elektromagnetického vlnenia, vysvetlil Vladko. Svetlo v okuliaroch ponúka rovnakú frekvenciu vĺn, ako sa vyskytuje v našom mozgu v jednotlivých fázach spánku. Naozaj, po chvíli premýšľania som sa započúval do hudby, prestal som premýšľať a cítil som sa, ako keď zaspávam.

Druhý deň

Ráno rozcvička, raňajky a začal sa program. DRIVE moderoval Peťo. Bol vecný a nenápadný, nechal vyniknúť členov, ktorí viedli workshopy a tiež Majky. Jedna z nich moderovala panelovú diskusiu a druhá „Master Class“. Počas Master Class dostal zabrať najmä rečník Marián. Musel zvládnuť neprispôsobivé publikum. V nedeľu to naňho, ako aj na ostatných rečníkov z Master Class, čakalo znova. Mali za úlohu zapracovať spätnú väzbu, ktorú dostali v sobotu. O tej mal workshop Ľuboš. Zdôraznil, že najdôležitejšie je poznať rečníkove očakávania a prispôsobiť im svoju spätnú väzbu.

Veľmi prínosný bol aj Lenkin workshop o aktívnom počúvaní, ktoré stojí a padá na našom rozhodnutí na 100% počúvať druhého človeka alebo prednášku. Popoludňajší program v sobotu vyvrcholil improvizáciami, ktoré viedol Martin. Využil ich na predstavenie regiónu Kysuce, odkiaľ pochádza. Cieľom bolo, ako povedal, spoznať región Kysuce aj mimo strediska Brainy.

Inšpirovalo ma, že všetky workshopy vychádzali z vlastných skúseností a pozorovaní. Týkali sa vecí, ktoré človeka donútia zamyslieť sa. Občas potrebujeme takú vranu na pleci, ktorá nás upozorní tesne predtým, ako sa chystáme povedať alebo urobiť niečo nevhodné. Niektorí členovia na DRIVE plnia presne túto funkciu.

Rozobrať spätnú väzbu priamo s „vranou“ nám umožní nájsť riešenie situácií, ktoré by sme si inak ani neuvedomili. Počas týchto rozhovorov som si opäť potvrdil, že ostatní môžu mať oveľa hlbšie skúsenosti ako ja – dokonca aj z oblastí, v ktorých som “doma”. Ďakujem za rozhovory a užitočné tipy!

Mobil

Takisto mi len pomáha, ak občas na dva dni odložím mobil – alebo ho zverím dôveryhodnej osobe – aby som sa odpojil. To mi umožní lepšie sa pripojiť k obsahu workshopov. Treba však pozorne počúvať a kriticky myslieť.

Prečo sa chcem ozvať? Nie je potrebné upozorňovať na každú maličkosť, ktorá ma zaujíma a naopak, niekedy takáto maličkosť môže mať význam. Napríklad všimnúť si, že rečník si mal lepšie sledovať čas alebo pochváliť použitie rekvizít, ktoré využil Emo.

Tretí deň

Čas je vzácny a snažím sa ho využiť naplno. Paradoxne, keď si popoludní nájdem čas na polhodinu meditácie alebo dokonca spánku, nestratím ho. Neskôr sa vydržím sústrediť o niekoľko hodín dlhšie.

Zuzka začala svoj nedeľňajší workshop hrou na evolúciu a naháňačkou. Hra je jedna z možností, ako získať tú správnu náladu na tvorivú činnosť. Zaujalo ma to. Jaro dokonca navrhol zahrať si naháňačku na najbližšom stretnutí klubu.

Toastsmasters DRIVE víkend je koncentrácia užitočných informácií a podnetov. Človek počas týchto dvoch dní naozaj potrebuje dvojitú dávku juhoamerického čaju maté a oriešky, aby ich všetky dokázal prijať. My to však zvládneme. Najmä vďaka príjemnému horskému prostrediu a spoločnosti ľudí, s ktorými objavujeme užitočnosť jednoduchých vecí, ktoré nám pomáhajú dostať sa do flow …alebo na DRIVE.

Erik Rédli

Príspevok Toastmasters DRIVE 2020 je zobrazený ako prvý na Slovenskí Toastmasters.

 Jocko Willink – bývalý príslušník špeciálnych jednotiek amerického vojenského námorníctva US Navy SEAL v jednom TedTalku povedal, že vo vojne vidíte najhoršiu, ale aj najlepšiu stránku ľudstva. S dobrou dávkou pátosu si uvedomujem pravdivosť jeho slov. Viacerí svetoví politici situáciu v súvislosti s opatreniami obmedzujúcimi voľný pohyb osôb prirovnali k vojne. Myslím si, že od toho sme ešte ďaleko – aj keď kríza našu spoločnosť určite ovplyvnila a zároveň nám ponúkla možnosť zapracovať na sebe.

OSOBNÉ VODCOVSTVO

Kanadský psychológ Jordan Peterson vo svojej knihe 12 Pravidiel pre život píše „poupratuj si svoj dom predtým, ako kritizuješ svet“. Osobné vodcovstvo sa vzťahuje na prístup a zodpovednosť k sebe samému. V prvý deň veľkonočného „lockdownu“, keď bol pohyb osôb obmedzený, som chcel ísť k doktorovi. Kožnému špecialistovi. Na ruke sa mi už dávnejšie objavila mykóza a chcel som si dať predpísať lieky.

Hlupák, celý svet bojuje s koronavírusom a teba dostane huba! Môj stav nebol vážny. Niekoľko dní navyše nespôsobí žiadny rozdiel. Prečo tam musím ísť teraz? Pretože som zlyhal v oblasti osobného vodcovstva – ignoroval som to, čo je najdôležitejšie: zdravie! Kríza to odhalila.

Užitočná lekcia z vodcovstva. Nedokážeš sa postarať sám o seba – ako sa chceš starať o druhých?

Stále však môžem byť dobrý vodca. Svoju cestu k doktorovi som si starostlivo naplánoval. Vyrazil som skoro ráno, vzal som si potvrdenie o prechodnom pobyte – ak by som natrafil na policajtov – a bol som pripravený, že moja návšteva môže byť kedykoľvek prekazená. Tešil som sa z vecí, ktoré bežne považujeme na normálne: bezproblémový príchod na polikliniku, doktor ordinoval, prezrel mi ruky… Dokonca som si vychutnal aj jeho kritiku. „Prídete, keď je zákaz vychádzania. Vy ste tu boli už aj pred rokom. Prečo ste neprišli na kontrolu! Tieto veci sa liečia dlho.“

PRIORITY DRUHÝCH ĽUDÍ

Vodcovstvo takisto znamená uprednostňovať priority iných ľudí pred svojimi vlastnými. Píše o tom Simon Sinek vo svojich knihách. Zahŕňa to aj akceptovanie spoločenských noriem a pravidiel, hoci s nimi nesúhlasím. Výborným príkladom sú tvárové rúška. Nechránia nositeľa, ale zabraňujú tomu, aby prípadnú nákazu preniesol na iných ľudí. Je to dôležité najmä voči najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva.

Ja mám dobrú imunitu a mohol by som byť jedným z tých ľudí, ktorí nákazu COVID-19 prekonajú bez toho, aby sa u nich prejavili príznaky. Prichádzam však do kontaktu s inými. Preto nosím rúško. Preto pre istotu nenavštevujem svojich starých rodičov. Preto som počas lockdownu neopustil Bratislavu. Priority iných pred svoje vlastné.

Zatiaľ mám na starosti len sám seba a niekoľko ľudí z môjho najbližšieho okolia. Ako by som asi reagoval, keby som mal naozajstnú zodpovednosť za skupinu ľudí, prípadne krajinu? Grécky filozof Epiktétos povedal, že „okolnosti človeka nevytvárajú, ale odhalia“. Sledoval som svetových politikov a lídrov, ako reagujú v čase pandémie. Príhovor britského premiéra Borisa Johnsona z 23. marca, keď oznamoval uzavretie krajiny, mal silný ľudský odkaz. Pripomínal mi prejavy pri krbe amerického prezidenta F. D. Roosevelta. Išiel z neho pokoj a istota.

VODCA V ČASE NEISTOTY

Ľudia sa pri dobrom vodcovi musia cítiť bezpečne. Musí ukázať zodpovednosť, ale takisto prejaviť, že je jedným z nich. Dobrým príkladom môže byť v tomto prípade práve Boris Johnson, ktorý sa tiež nakazil vírusom. Aj napriek tomu sa snažil viesť zasadnutia vlády a krízového štábu a aj z nemocnice ľuďom pripomínal, aby „zostali doma a zachraňovali životy“. Vodcovstvo je niekedy len o okamihoch a takéto okamihy často prichádzajú počas pandémie alebo inej kritickej situácie.

Winston Churchill mal za sebou dlhú politickú kariéru, v ktorej zažil víťazstvá i pády. V rozhodujúcich okamihoch druhej svetovej vojny sa však prejavil ako schopný vodca. Aj jeho vedenie prispelo k víťazstvu v druhej svetovej vojne, ktoré si pripomíname 8. mája.

Ja osobne obdivujem najmä schopnosť byť vodcom v čase neistoty. Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger povedal, že „úlohou lídra je dostať svojich ľudí odtiaľ, kde sú, tam, kde ešte neboli“.

Nájsť správne riešenie v ideálnej situácii, alebo v situáciách, ktoré sa pravidelne opakujú, nie je náročné. Oveľa ťažšie je z môjho pohľadu rozhodnúť sa, ako konať v situácii, ktorú nepoznám a nie som si istý výsledkom. Následky tohto konania nepocítim len ja, ale aj ľudia, ktorí mi dôverujú. Vystúpiť vtedy pred ľudí, pôsobiť suverénne, a odpovedať stručne – bez zbytočných emócií – to by som chcel zvládnuť.

Ako nový viceprezident klubu sa budem snažiť pomáhať ostatným členom vedenia v ich práci. Taký ten nenápadný človek, ktorý vie podať pomocnú ruku takmer vo všetkom. „Nenaberá“ si na seba veľa úloh, no tie, ktoré mu zveria, sa snaží splniť na 100 percent (a otravuje aj ostatných, keď objektívne spozoruje, že niečo flákajú 🙂 ) A nezabúda byť stále človekom a pokorne prijíma spätnú väzbu!

Erik Rédli

Príspevok Vodcovstvo v čase „korony“ je zobrazený ako prvý na Slovenskí Toastmasters.

Pozitívny prvý dojem sa spája s úsmevom. Tvár zaberá väčšinu obrazovky, preto úsmev vynikne v online priestore ešte viac. Technológia nám umožňuje robiť takmer plnohodnotne to, na čo sme sa vždy tešili: pripájať sa na stretnutia Toastmasters. Preto je logické pripájať sa s úsmevom.

Pozitívne emócie vrátane úsmevu komunikuje najmä spodná časť našej tváre. Tú máme v súčasnosti v bežnom kontakte prekrytú rúškom alebo inou ochrannou pomôckou. Využime úsmev naplno aspoň na obrazovke.

Nedávno som sa pripravoval na úlohu hodnotiteľa. Prvé, čo ma na „mojom“ rečníkovi zaujalo, bol úsmev. Okrem úst ho dotvárali aj oči – rozšírené s mierne nadvihnutým obočím. „Toto v hodnotení spomeniem: vytvára pozitívnu atmosféru a dokáže sa smiať očami,“ povedal som si. S tým rečníkom som sa o týždeň stretol osobne. Bolo to prvé „živé“ stretnutie s niekým z „Toastmasters“ po dvoch mesiacoch a snáď si všimnete radosť v našich očiach.

Sarah Stevensonová v článku zverejnenom na webovej stránke Psychology Today píše, že pri úsmeve sa vylúčia hormóny dopamín, serotonín a endorfíny. Endorfíny sa vylučujú aj pri pohybovej aktivite, napríklad pri behu. Dopamín sa zvyšuje pri pocite uspokojenia po dobrom výkone alebo po „sladkej odmene“. Serotonín označujú za hormón vodcov: aktivuje sa, keď sa cítime užitoční a potrební.

Úsmev je nákazlivý. Potvrdili to vedecké štúdie, ktoré porovnávali reakcie ľudí na rôzne výrazy tváre. Sarah popisuje, ako mechanizmy v našom mozgu spôsobia, že začneme mimovoľne napodobňovať úsmev, ktorý vidíme na tvári druhej osoby. Kamarát v Londýne mi pred rokmi spomínal, že keď mu je smutno, pustí si na YouTube záznam víťazného gólu Petra Bondru vo finále hokejových majstrovstiev sveta v roku 2002, keď sme sa stali majstrami sveta.

V online priestore máme YouTube k dispozícii a hokejový šampionát tento rok chýba viacerým z nás. Efektívnejšie je však navodiť pozitívny pocit pomocou úsmevu. Treba ho podporiť očným kontaktom. Aby som si pripomenul „živý“ očný kontakt, počas nácviku reči pred zrkadlom svoj pohľad postupne smerujem do očí postáv na plagátoch, ktoré som si okolo zrkadla vylepil. Vyskúšal som sa na tie tváre aj usmiať a naozaj sa objavil dobrý pocit.

Erik Rédli

Príspevok Úsmev je nákazlivý – využime to! je zobrazený ako prvý na Slovenskí Toastmasters.

Očný kontakt

Hovorí sa, že oči prezradia človeka, dajú sa z nich prečítať jeho skutočné pocity. Veľkosť zreníc sa mení pod vplyvom rôznych pocitov, prípadne návykových látok. „Chalani, vy ste pili,“ povedal vedúci zájazdu, keď nás zbadal prichádzať s rozžiarenými očami. Mal nás prečítaných. Zrakový nerv je pokračovaním zrakových receptorov na sietnici a vedie informácie z očí priamo do mozgu. S trochou fantázie by sa dalo povedať, že pri pohľade do očí človeka vidím priamo do jeho hlavy. Využíva to aj iris diagnostika, čo je alternatívny odbor medicíny.

Počas živých stretnutí používame pohyblivý očný kontakt; náš pohľad postupne presúvame z „očí na oči“. Každú myšlienku môžeme adresovať inej osobe, napríklad tej, ktorej sa daná spätná väzba týka. To sa oplatí využiť pri hodnotení, najmä pri pozitívnej spätnej väzbe.

V online prostredí by mal byť očný kontakt pevný a smerovať do objektívu web kamery. Ovplyvňuje ho aj naše držanie tela. Vhodné umiestnenie obrazovky s web kamerou očný kontakt uľahčí. Pri pripojení sa z mobilného telefónu alebo iného prenosného zariadenia je to náročnejšie.

Manuál na online stretnutia odporúča pripájať sa zo stolového počítača, najmä keď na stretnutí plním niektorú z úloh. Ak to nie je možné, manuál radí umiestniť mobilný telefón alebo zariadenie na pevnú podložku a prispôsobiť kameru. Tieto technické záležitosti sa oplatí pripraviť si vopred.

Oči publika rečníkovi poskytujú okamžitú spätnú väzbu. Vyjadrujú súhlas, nesúhlas, sklamanie, hnev… Pri online stretnutiach, najmä keď sa počas vystúpenia vzdialim od obrazovky, sa však táto spätná väzba nedá naplno využiť. Ľudia na obrazovke sú strašne „malí“ a neviem ani rozoznať ich oči. Pri tomto pozorovaní som si ešte viac uvedomil dôležitosť očného kontaktu ako mechanizmu spätnej väzby.

Očný kontakt takisto vyjadruje dôveru. Preto ľudia počas klamstva často uhýbajú pohľadom. V poslednom období sledujem svetových politikov a rôznych odborníkov, ako sa vyjadrujú v súvislosti s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2. Väčšiu dôveru vzbudzujú tí, ktorí pozerajú priamo do kamery. Rečníci, ktorí svoj prejav čítajú alebo pozerajú do strán na mňa pôsobia, akoby to nemysleli vážne.

Počas pandémie som dokonca prišiel na efektívny spôsob, ako nacvičovať očný kontakt. Okolo zrkadla som vylepil plagáty a obálky časopisov, najlepšie takých, kde je na titulke tvár človeka. Keď si nacvičujem reč pred zrkadlom, môžem presúvať očný kontakt z „osoby na osobu“.

Erik Rédli

Príspevok Očný kontakt: pohľad do mysle rečníka? je zobrazený ako prvý na Slovenskí Toastmasters.

I. Držanie tela

Na webkamere nám vidno len hornú časť tela a preto má jej poloha výrazný vplyv na to, ako pôsobíme. Postavte sa vzpriamene, stiahnite lopatky k sebe a dole a vojdite rozhodným krokom do miestnosti. Využívam to pri každej príležitosti a vo väčšine prípadov uspejem. Dokonca aj keď za dverami očakávam kritiku, snažím sa vojsť sebavedomo. Chybu tým nenapravím, ale aspoň dôstojne prijmem zodpovednosť.

Keď som v rámci manuálu Competitive Communicator plnil projekt zameraný na reč tela (effective body language), využil som Ted Talk sociálnej psychologičky Amy Cuddy o tom, ako reč tela vplýva na naše pocity.

Zvieratá dávajú najavo svoju dominanciu roztiahnutím tela, „zaberú viac priestoru, otvárajú sa“, hovorí Amy. Dobrý príklad je napríklad had – kobra, ktorá pred útokom roztiahne rebrá.„Ľudia sa tiež rozťahujú, keď majú pocit moci,“ povedala.

Vzpriamený postoj a stiahnutie lopatiek automaticky naše telo „otvára“ a robí nás väčšími a sebavedomejšími. „Keď sa cítime bezmocní, robíme presný opak: uzatvárame sa, prekrížime ramená na hrudi a uchopíme si plecia, zmenšujeme sa,“ dodala.

Amy takisto hovorí, že zaujatím „víťaznej“ polohy sa tak aj naozaj začneme cítiť. Súvisí to s prúdením hormónov. U dominantných ľudí má prevahu testosterón, u bojazlivých zase kortizol, ktorý telo vylučuje v stresových situáciách.

Hovorí sa, že pred vstupom na pódium by sa mal rečník vystrieť a zhlboka sa nadýchnuť. Keď sa vystrieme, zväčší sa priestor v hrudníku a pľúca môžu prijať viac kyslíka. Aktivujeme tým aj nádychové svaly. Kyslík je potrebný na činnosť všetkých buniek vrátane mozgu – ten spotrebuje až 20 percent kyslíka. Odrazu môže lepšie fungovať a spomenie si na text reči.

Posledných niekoľko týždňov na stretnutia nevchádzame, ale sa na ne pripájame prostredníctvom aplikácie Zoom. Na obrazovke počítača je správne držanie tela takisto dôležité a „dominantná pozícia“ vynikne. Nedá sa však efektívne doplniť gestami, prípadne zmenou postoja tak, ako pri živom vystúpení.

Zaujatím správnej polohy sa rečník zväčší, podobne, ako tá kobra pred útokom. Jeho cieľ je samozrejme odlišný. Určite však chce tiež pôsobiť presvedčivo. Stačí na to dodržať niekoľko základných pravidiel pri sedení. Stehná tvoria s predkolením 90 stupňový uhol, chrbát je vystretý, lopatky stiahnuté k sebe a dole. Pohľad smeruje vpred, s čím súvisí aj nastavenie web kamery. Umiestnite si ju do takej výšky, aby ste do nej pozerali prirodzene a nemuseli skláňať zrak a ani ju hľadať niekde vo výške. Vaša tvár by mala byť v strednej časti obrazovky a vrch hlavy sa jemne „dotýka“ hornej časti.

Správne držanie tela sa dá ovplyvniť aj pomocou pravidelného pohybu a cvičenia. Tejto téme sa budem venovať v blízkej budúcnosti.

Erik Rédli

Príspevok Držanie tela a web kamera: vystrite sa a stiahnite lopatky k sebe je zobrazený ako prvý na Slovenskí Toastmasters.

Hodnota kontaktu s ľuďmi – aj keď len v on-line forme – sa v poslednej dobe zvýšila možno ešte viac než dopyt po ochranných pomôckach.

Na celom svete vidíme príklady toho, že kríza v súvislosti s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2 podporuje vynaliezavosť. Vynaliezavosť u ľudí, ktorí sú ochotní vzdať sa svojho pohodlia ešte o kúsok viac ako väčšina a nájdu spôsob, ako byť užitoční. Rozbiehajú rôzne projekty na pomoc ľudom v núdzi, alebo aj malým podnikom. Nakupujú potraviny pre starších občanov a objednávajú si jedlo z reštaurácii on-line. V Českej republike dali do prevádzky automaty na rúška a niektoré telocvične svojim členom požičiavajú vybavenie.

Riešenie je často jednoduché. Také jednoduché, že v „bežnom živote“ by sme nad ním ani neuvažovali. Prekážka však spôsobí, že veci vidíme inak. Zorganizovať stretnutie Toastmasters on-line – mňa by to nikdy nenapadlo. Veď je stokrát lepšie stretnúť ľudí naživo. V takomto období je to však ideálne a šikovní ľudia v tom nájdu aj pridanú hodnotu.

Obmedzené možnosti nám ponúkajú príležitosť pracovať na detailoch, ktoré by inak možno prešli bez povšimnutia. Ako súhrnný hodnotiteľ som sa snažil celé stretnutie pozorne sledoval. Na mnohé veci ma však upozornili ostatní účastníci.

Niektorí hodnotitelia napríklad správne pripomenuli náročné podmienky rečníkov a zamerali sa na ne. Poradili v oblasti osvetlenia a techniky. Vypnutie mikrofónu v čase, keď nerozprávam, má naozaj veľký význam a eliminuje rušivé zvuky.

Takisto hodnotitelia správne postrehli, že ak sa človek pri svojom rečníckom vystúpení vzdiali od objektívu kamery, aby bolo možné vidieť jeho celú postavu, „stratí“ ostatných z dohľadu. Stratí tým aj bezprostrednú spätnú väzbu.

Ak zotrvávame pred kamerou, nemôžeme zase využiť reč tela. Pri gallery view (keď máte na obrazovke „okienka“ – miniatúrne obrazovky, v ktorých sú ostatní účastníci) som si uvedomil, že ľuďom vidím len tvár. Môžeme sa zamerať na výrazy tváre a prácu s mimikou. V hodnoteniach na bežných stretnutiach sa o nej často nehovorí. Tvár však komunikuje, dokonca aj vtedy, keď sme ticho. Počas stretnutia som sa niekoľkokrát pristihol, ako sa hrám s vlasmi, prípadne sa dotýkam tváre. Čo tým komunikujem?

Všetci riešime menšie alebo väčšie problémy, ktoré nám spôsobila súčasná situácia v spojitosti s pandémiou. Podľa mňa je inšpirujúce, keď niekto popri tom dokáže zmysluplne prispieť aj na stretnutiach Toastmasters. Včera tam takých ľudí bolo niekoľko.

On-line stretnutia sú zmena, z ktorej môžeme získať aj v budúcnosti. Spojiť sa s členmi a klubmi, ktoré sú ďaleko, napríklad v zahraničí. Pozvať hostí. Veta „ja to mám ďaleko,“ stratí význam. Klasické stretnutia sú nenahraditeľné, to je jasné. Ľudia v mnohých krajinách sveta však v týchto dňoch potvrdzujú, že ľudskosť a dobrá nálada sa dá udržiavať aj vtedy, keď fyzický kontakt nie je možný.

Ja osobne som po včerajšom stretnutí mal rovnaký pocit, aký mávam, keď sa vraciam domov z klasického stretnutia.
Erik Rédli

Príspevok Prvé online stretnutie Slovenských Toastmasters a ľudská vynaliezavosť je zobrazený ako prvý na Slovenskí Toastmasters.