Človek vystupuje ako vodca na niekoľkých úrovniach. Potvrdzujú to viacerí autori a pozorujem to aj ja – najmä teraz, počas pandémie nového koronavírusu.
Jocko Willink – bývalý príslušník špeciálnych jednotiek amerického vojenského námorníctva US Navy SEAL v jednom TedTalku povedal, že vo vojne vidíte najhoršiu, ale aj najlepšiu stránku ľudstva. S dobrou dávkou pátosu si uvedomujem pravdivosť jeho slov. Viacerí svetoví politici situáciu v súvislosti s opatreniami obmedzujúcimi voľný pohyb osôb prirovnali k vojne. Myslím si, že od toho sme ešte ďaleko – aj keď kríza našu spoločnosť určite ovplyvnila a zároveň nám ponúkla možnosť zapracovať na sebe.
OSOBNÉ VODCOVSTVO
Kanadský psychológ Jordan Peterson vo svojej knihe 12 Pravidiel pre život píše „poupratuj si svoj dom predtým, ako kritizuješ svet“. Osobné vodcovstvo sa vzťahuje na prístup a zodpovednosť k sebe samému. V prvý deň veľkonočného „lockdownu“, keď bol pohyb osôb obmedzený, som chcel ísť k doktorovi. Kožnému špecialistovi. Na ruke sa mi už dávnejšie objavila mykóza a chcel som si dať predpísať lieky.
Hlupák, celý svet bojuje s koronavírusom a teba dostane huba! Môj stav nebol vážny. Niekoľko dní navyše nespôsobí žiadny rozdiel. Prečo tam musím ísť teraz? Pretože som zlyhal v oblasti osobného vodcovstva – ignoroval som to, čo je najdôležitejšie: zdravie! Kríza to odhalila.
Užitočná lekcia z vodcovstva. Nedokážeš sa postarať sám o seba – ako sa chceš starať o druhých?
Stále však môžem byť dobrý vodca. Svoju cestu k doktorovi som si starostlivo naplánoval. Vyrazil som skoro ráno, vzal som si potvrdenie o prechodnom pobyte – ak by som natrafil na policajtov – a bol som pripravený, že moja návšteva môže byť kedykoľvek prekazená. Tešil som sa z vecí, ktoré bežne považujeme na normálne: bezproblémový príchod na polikliniku, doktor ordinoval, prezrel mi ruky… Dokonca som si vychutnal aj jeho kritiku. „Prídete, keď je zákaz vychádzania. Vy ste tu boli už aj pred rokom. Prečo ste neprišli na kontrolu! Tieto veci sa liečia dlho.“
PRIORITY DRUHÝCH ĽUDÍ
Vodcovstvo takisto znamená uprednostňovať priority iných ľudí pred svojimi vlastnými. Píše o tom Simon Sinek vo svojich knihách. Zahŕňa to aj akceptovanie spoločenských noriem a pravidiel, hoci s nimi nesúhlasím. Výborným príkladom sú tvárové rúška. Nechránia nositeľa, ale zabraňujú tomu, aby prípadnú nákazu preniesol na iných ľudí. Je to dôležité najmä voči najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva.
Ja mám dobrú imunitu a mohol by som byť jedným z tých ľudí, ktorí nákazu COVID-19 prekonajú bez toho, aby sa u nich prejavili príznaky. Prichádzam však do kontaktu s inými. Preto nosím rúško. Preto pre istotu nenavštevujem svojich starých rodičov. Preto som počas lockdownu neopustil Bratislavu. Priority iných pred svoje vlastné.
Zatiaľ mám na starosti len sám seba a niekoľko ľudí z môjho najbližšieho okolia. Ako by som asi reagoval, keby som mal naozajstnú zodpovednosť za skupinu ľudí, prípadne krajinu? Grécky filozof Epiktétos povedal, že „okolnosti človeka nevytvárajú, ale odhalia“. Sledoval som svetových politikov a lídrov, ako reagujú v čase pandémie. Príhovor britského premiéra Borisa Johnsona z 23. marca, keď oznamoval uzavretie krajiny, mal silný ľudský odkaz. Pripomínal mi prejavy pri krbe amerického prezidenta F. D. Roosevelta. Išiel z neho pokoj a istota.
VODCA V ČASE NEISTOTY
Ľudia sa pri dobrom vodcovi musia cítiť bezpečne. Musí ukázať zodpovednosť, ale takisto prejaviť, že je jedným z nich. Dobrým príkladom môže byť v tomto prípade práve Boris Johnson, ktorý sa tiež nakazil vírusom. Aj napriek tomu sa snažil viesť zasadnutia vlády a krízového štábu a aj z nemocnice ľuďom pripomínal, aby „zostali doma a zachraňovali životy“. Vodcovstvo je niekedy len o okamihoch a takéto okamihy často prichádzajú počas pandémie alebo inej kritickej situácie.
Winston Churchill mal za sebou dlhú politickú kariéru, v ktorej zažil víťazstvá i pády. V rozhodujúcich okamihoch druhej svetovej vojny sa však prejavil ako schopný vodca. Aj jeho vedenie prispelo k víťazstvu v druhej svetovej vojne, ktoré si pripomíname 8. mája.
Ja osobne obdivujem najmä schopnosť byť vodcom v čase neistoty. Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger povedal, že „úlohou lídra je dostať svojich ľudí odtiaľ, kde sú, tam, kde ešte neboli“.
Nájsť správne riešenie v ideálnej situácii, alebo v situáciách, ktoré sa pravidelne opakujú, nie je náročné. Oveľa ťažšie je z môjho pohľadu rozhodnúť sa, ako konať v situácii, ktorú nepoznám a nie som si istý výsledkom. Následky tohto konania nepocítim len ja, ale aj ľudia, ktorí mi dôverujú. Vystúpiť vtedy pred ľudí, pôsobiť suverénne, a odpovedať stručne – bez zbytočných emócií – to by som chcel zvládnuť.
Ako nový viceprezident klubu sa budem snažiť pomáhať ostatným členom vedenia v ich práci. Taký ten nenápadný človek, ktorý vie podať pomocnú ruku takmer vo všetkom. „Nenaberá“ si na seba veľa úloh, no tie, ktoré mu zveria, sa snaží splniť na 100 percent (a otravuje aj ostatných, keď objektívne spozoruje, že niečo flákajú 🙂 ) A nezabúda byť stále človekom a pokorne prijíma spätnú väzbu!
Erik Rédli
