V stredu 25. marca 2020, mal náš rečnícky klub Slovenskí Toastmasters svoje prvé stretnutie v on-line priestore, prostredníctvom aplikácie Zoom. Chcem poďakovať prezidentovi klubu Ľudovi Bobulovi, že toto on-line stretnutie zorganizoval a aj ostatným, ktorí prispeli svojou účasťou a dobrými nápadmi.
Hodnota kontaktu s ľuďmi – aj keď len v on-line forme – sa v poslednej dobe zvýšila možno ešte viac než dopyt po ochranných pomôckach.

Na celom svete vidíme príklady toho, že kríza v súvislosti s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2 podporuje vynaliezavosť. Vynaliezavosť u ľudí, ktorí sú ochotní vzdať sa svojho pohodlia ešte o kúsok viac ako väčšina a nájdu spôsob, ako byť užitoční. Rozbiehajú rôzne projekty na pomoc ľudom v núdzi, alebo aj malým podnikom. Nakupujú potraviny pre starších občanov a objednávajú si jedlo z reštaurácii on-line. V Českej republike dali do prevádzky automaty na rúška a niektoré telocvične svojim členom požičiavajú vybavenie.
Riešenie je často jednoduché. Také jednoduché, že v „bežnom živote“ by sme nad ním ani neuvažovali. Prekážka však spôsobí, že veci vidíme inak. Zorganizovať stretnutie Toastmasters on-line – mňa by to nikdy nenapadlo. Veď je stokrát lepšie stretnúť ľudí naživo. V takomto období je to však ideálne a šikovní ľudia v tom nájdu aj pridanú hodnotu.
Obmedzené možnosti nám ponúkajú príležitosť pracovať na detailoch, ktoré by inak možno prešli bez povšimnutia. Ako súhrnný hodnotiteľ som sa snažil celé stretnutie pozorne sledoval. Na mnohé veci ma však upozornili ostatní účastníci.
Niektorí hodnotitelia napríklad správne pripomenuli náročné podmienky rečníkov a zamerali sa na ne. Poradili v oblasti osvetlenia a techniky. Vypnutie mikrofónu v čase, keď nerozprávam, má naozaj veľký význam a eliminuje rušivé zvuky.
Takisto hodnotitelia správne postrehli, že ak sa človek pri svojom rečníckom vystúpení vzdiali od objektívu kamery, aby bolo možné vidieť jeho celú postavu, „stratí“ ostatných z dohľadu. Stratí tým aj bezprostrednú spätnú väzbu.
Ak zotrvávame pred kamerou, nemôžeme zase využiť reč tela. Pri gallery view (keď máte na obrazovke „okienka“ – miniatúrne obrazovky, v ktorých sú ostatní účastníci) som si uvedomil, že ľuďom vidím len tvár. Môžeme sa zamerať na výrazy tváre a prácu s mimikou. V hodnoteniach na bežných stretnutiach sa o nej často nehovorí. Tvár však komunikuje, dokonca aj vtedy, keď sme ticho. Počas stretnutia som sa niekoľkokrát pristihol, ako sa hrám s vlasmi, prípadne sa dotýkam tváre. Čo tým komunikujem?
Všetci riešime menšie alebo väčšie problémy, ktoré nám spôsobila súčasná situácia v spojitosti s pandémiou. Podľa mňa je inšpirujúce, keď niekto popri tom dokáže zmysluplne prispieť aj na stretnutiach Toastmasters. Včera tam takých ľudí bolo niekoľko.
On-line stretnutia sú zmena, z ktorej môžeme získať aj v budúcnosti. Spojiť sa s členmi a klubmi, ktoré sú ďaleko, napríklad v zahraničí. Pozvať hostí. Veta „ja to mám ďaleko,“ stratí význam. Klasické stretnutia sú nenahraditeľné, to je jasné. Ľudia v mnohých krajinách sveta však v týchto dňoch potvrdzujú, že ľudskosť a dobrá nálada sa dá udržiavať aj vtedy, keď fyzický kontakt nie je možný.

Ja osobne som po včerajšom stretnutí mal rovnaký pocit, aký mávam, keď sa vraciam domov z klasického stretnutia.
Erik Rédli